Predstav si dva týždne praxe na miestach, kde sa história prelína s moderným svetom. Naši študenti z končiaceho ročníka bilingválnej akadémie zažili presne to! A takto nám Anna z V. A priblížila svoje zážitky z odbornej praxe v Limericku.
Írsko som si zamilovala hneď na prvý pohľad. Všade navôkol kopa zelene, vedľa seba naukladané optimisticky pôsobiace domčeky zladené do rovnakého štýlu a farieb a sivá zatiahnutá obloha na mňa pôsobili až rozprávkovým dojmom. Ľudia boli aj napriek častým dažďom a zamračeným dňom usmievaví a energickí a žartovali pri každej príležitosti. Ich typickou vlastnosťou bola ľahkovážnosť. Nikdy sa nikam neponáhľali a zbytočne sa nestresovali. Nad naštrbením plánov dokázali len mávnuť rukou a ostať pozitívne naladení. Spočiatku im bolo trošku náročnejšie rozumieť, keď na nás vytiahli svoje rýchle tempo rozprávania a výrazný prízvuk, no po čase sme sa dokázali rozprávať o všelijakých témach. Keďže Írsko patrí medzi chladnejšie krajiny, kde v lete je maximálne 20 stupňov, ľudia tam teploty znášali úplne inak ako my. Kým my sme sa celí zababušení triasli od zimy, oni vonku dokázali vyjsť aj v krátkych nohaviciach, či sukniach a tvrdiť nám, že im je horúco. Častokrát sme sa so spolužiakmi prechádzali večerným mestom a keď sme sa dostali do uličiek s barmi a rôznymi klubmi, prekvapilo nás, ako si dievčatá i v takej zime dokázali obliecť krátke tielka s výstrihmi a minisukne. Takisto sme počas mobility mohli byť svedkom, ako Íri oslavujú študentský deň vianočných svetrov a takto oblečené dievčatá chodili po meste medzi ľuďmi aj vtedy. Zarazilo nás to, pretože na Slovensku by sa takéto oblečenie vôbec nepovažovalo za vhodné alebo spoločensky prístupné, no keď som sa o tom rozprávala s jednou kolegyňou na praxi, povedala mi, že u nich to je úplne normálne a v dnešnej dobe sa to považuje za zvyk. V Limericku, kde sme boli ubytovaní, bolo veľmi veľa second-handových obchodov, či už s oblečením, šperkami, knihami alebo rôznym porcelánom. Sama som v jednom takom praxovala a prekvapilo ma, že denne tam dokázalo prísť a niečo si kúpiť aj cez 150 ľudí. Vtedy som si uvedomila, že Íri veľmi radi recyklujú a snažia sa dať životnosť aj už použitým a vyhodeným výrobkom. Moje dva týždne strávené v Írsku sa mi nesmierne páčili a zbehli ako voda. Určite sa tam niekedy vrátim.
